reklama

Brány k spomienkam

Konečne sme sa presťahovali do nového domu. Je síce starý a na polovičku rozpadnutý, ale je náš. Môj, Petrov a taktiež je domovom aj pre našu malú dcérku Terezku. Doteraz sme bývali u mojich rodičov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Obaja sa však následkom dopravnej nehody pobrali do krajiny snov a fantázie, kam vedú len naše myšlienky. Ostal nám po nich len ich dom, no aj ten - poslednú spomienku na nich sme museli predať, sami by sme nezvládli platiť ho. Ten čas bol pre mňa veľmi ťažký, no musela som sa vzchopiť, mám predsa Terezku. Bolesť zo straty rodičov sa pomaly vytráca z môjho srdca. Náš novo - starý dom treba poopravovať, aspoň trochu, podľa našich možností.

Prešli 4 roky, Terezka začala chodiť do školy a náš dom je úplne zrekonštruovaný. Peter vlastní realitnú kanceláriu a ja som založila jazykovú školu. Konečne sa nám začalo dariť, po toľkých ranách, ktoré sme od osudu dostali.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bol letný deň, Peter bol v práci a ja s Terezkou sme sa kúpali v bazéne za domom, keď začal zvoniť telefón. Volal Peter, že má pre mňa jedno veľké prekvapenie, nech sa rýchlo oblečiem, že príde po mňa. Nechápala som, čo sa deje. Rýchlo som „schmatla" Terezku a išli sme sa obliecť. Peter nás viezol cestami, ktoré som už poznala. Však tie cesty... tie cesty vedú k domu mojich rodičov! Zastali sme na začiatku ulice, kde som bývala. A vtedy Peter povedal : „ Včera som mal telefonát, že majitelia istého domu ho chcú predať, ale dom je ešte v pôvodnom stave, lebo v ňom nikdy nebývali. Dali mi adresu a vtedy som zistil, že je to dom tvojich rodičov, tak som ho kúpil.", a podával mi nejaké kľúče ... Pochopila som, že tie kľúče sú kľúčmi k bránam môjho detstva, k bránam, do ktorých tak dlho nikto nevkročil, ktoré pomaly zapadali prachom. Od úžasu som sa nezmohla na jediné slovo. Zobrala som kľúče a rozbehla som sa. Rozbehla som sa za mojimi krásnymi, veselými, ale niekedy i smutnými spomienkami. Bez váhania som vbehla do izby, ktorá bola mojim útočiskom, keď som sa bála, do izby, ktorá ma vždy ukryla pred zlým svetom, ale bola aj izbou, v ktorej som sa hrávala s mojou prvou bábikou, otvorila som v nej moju prvú školskú učebnicu. Tieto steny som dlhý čas vídavala len v mojich spomienkach a teraz ich mám na dotyk. Vkročila som do kuchyne. Cítila som v nej vôňu mojich obľúbených koláčikov, torty, ktorú mi mama upiekla, zrazu som si spomenula na všetky chvíle, ktoré sa v tomto dome odohrali. Bol to neopísateľný pocit ... chvelo sa mi celé telo. Poukazovala som Terezke všetky izby, vyrozprávala som jej všetky moje zážitky z detských čias. Neodišli sme, akonáhle sa zotmelo. Ostali sme tam - spali sme na holej dlážke, ktorá bola pokrytá len prachom, ktorý sa tu za tie roky nazbieral. Bola to tá najkrajšia noc v mojom živote.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na dome sme poopravovali všetky nedostatky, ktoré spôsobil čas a dnes izba, ktorá bola mojim svetom je svetom mojej dcérky. V kuchyni, kde mama majstrovala moje obľúbené jedlá, dnes varím svojej rodine ja .... rodine, ktorá sa už onedlho rozrastie o jedného maličkého človiečika.

Dominika Nagyová

Dominika Nagyová

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som študentka gymnázia, ktorú baví písanie, divadlo a tvorenie akéhokoľvek druhu :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu